Básen 10.

31. května 2008 v 12:05 | AdhusiQ |  Citáty a Básne
Zas sa ti stráca tvár za slaným kvetom,
padá ti život na hlavu aj s celým svetom,
byť sama sebou, osamote v pustej púšti,
zvírený piesok ťa skryje,len vietor šuští.

Nenápadná, nevidená ako prízrak v jasnom svetle,
slzy smútku, slzy bolesti nevyschnú v páliacom teple,
po tvári ako večný prameň slzy v piesku ticho tečú,
stojíš v dlhom zabudnutí, minúty sa ako roky vlečú.

Kto k tebe zblúdi, skloní tvár, nevydrží pohľad smutný,
otočí sa v beznádeji, utieka sa naspäť do tmy,
jediná stopa, z tvojich očí kúsok soli,
dojdem k nemu, srdce tak zvláštne bolí.

Na mape nie je tvoje obľúbené miesto,
však ja vždy kráčam k nemu priamou jasnou cestou,
nehľadajú a predsa moje oči vždy nájdu oči tvoje,
dlhý pohľad plný smútku, zas spojíme v jedno dvoje.

Letmý úsmev, ruka v ruke iba pre ten pocit sily,
rozbíjajú nepoznané, nás však zatiaľ nerozbili,
postavy v objatí, cítia šťastie a predsa plačú smútok,
láska spolu s nenávisťou, krehké nerozbitné puto.

Takí silní a predsa slabí, takí spolu a predsa nie,
poutieram tvoje slzy, no ty neutrieš ich mne,
stanú sa z nás slané sochy obalené v perleťovom lesku
a potichu a potajomky nám vytekajú slzy v piesku
a tečú a tečú a tečú... slzy do piesku...

Tears of Nature


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama